Lacko Dutkiewicz
Lacko sa narodil ako prvé výtúžené dieťa z 5. tehotenstva po 15 rokoch manželstva. Prežili sme si niekoľko spontánnych potratov a mimomaternicové tehotenstvo. Bol o niečo menší, prišiel k nám trošku skôr, ale bolo to naše dlho očakávané zlatíčko. Jeho vývin bol pomalší ako u rovesníkov, dlho si neudržal hlavičku, bol hypotonický a všetko robil s oneskorením, neskôr sa pretáčal, sedel, stál. Ako malinkého ho trápili časté koliky, dodnes má atopický ekzém, meškala aj reč a chôdza bola neistá kvôli plochým nôžkam. V 3 rokoch vedel len pár slov, nevnímal nás, s hračkami sa nevedel funkčne hrať. Autíčkam len točil kolieska, všetkým búchal a všetko rozhadzoval. Čo sa odlišovalo od dennej rutiny, vyvolalo u neho záchvat zúrivosti, najradšej bol vo svojom svete... Zaujímali ho všetky zvukové a svetielkujúce hračky, reklamy v televízii, logá obchodných reťazcov... Navštívili sme logopedičku, ktorá nás poslala na neurologické, psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Tým sa začal kolotoč návštev zdravotníckych zariadení, ktorých výsledkom bolo oznámenie diagnózy detský autizmus, poruchy reči a jazyka, ADHD.
Dnes má Lacko 6 rokov, je plienkovaný, hyperaktívny, nesústredený, trpí poruchou správania, má stereotypné záujmy, nevie sa hrať ako ostatné deti, vo všetkých úkonoch v bežnom živote mu pomáhame - jedenie, obliekanie, komunikácia. Reč je narušená, echolalická, učíme sa komunikácii kartičkami.
Kedže v okolí nemáme žiadnu špeciálnu škôlku, nosíme Lacka na špeciálnopedagogické intervencie do Nových Zámkov (75 km od nás), do autistickej školy a na liečebnopedagogické terapie do Artis centra v Štúrove na senzomotorické cvičenia, ktoré mu veľmi pomáhajú začleniť sa do bežného života. Radi by sme vyskúšali hippoterapiu, koníky má veľmi rád a ukludňujú ho. Radi by sme navštevovali aj špecialno-pedagogickú intervenciu v Leviciach, kedže tam chodil veľmi rád, no všetko je pre našu rodinu neúnosne finančne náročné. Všetko je veľmi ďaleko a Lacko nezvláda cestu v hromadnej doprave, kedže množstvo zvukov a ľudí v ňom vyvoláva nervozitu a ubližuje sebe i druhým.
Aby toho nebolo málo, bola Lackovi zistená alergia na všetky druhy tráv a celiakia. Veľmi zle spí, čo je náročné pre celú rodinu. Napriek všetkému je Lacko naše zlatíčko, denne nám ukazuje svoje malé pokroky a my by sme pre neho radi urobili všetko, čo je v našich silách.
Ďakujem všetkým dobrým ľuďom, terapeutom a lekárom, ktorí nám pomáhajú, aby sa raz z Lacka stal šťastný a usmievavý chlapček.
Lackovi rodičia